Bol raz jeden muž, ktorý sa odvážil navrhnúť Bohu dohodu.
„Zapáľ krík tak, ako raz pre Mojžiša, Bože, a budem Ťa nasledovať.
Strhni hradby tak, ako raz pre Jozueho, Bože, a budem za Teba bojovať.
Utíš vietor tak, ako raz na galilejskom jazere, Bože, a budem Ťa počúvať.“
A tak sa muž posadil ku kríku, blízko hradieb, neďaleko mora a čakal, až Boh odpovie.
Boh ho počul a odpovedal.
Zoslal oheň, ale nie na ker, ale na Cirkev.
Strhol hradby, ale nie hradby z tehál, ale hradby z hriechu.
Utíšil búrku, ale nie búrku mora, ale duše.
A tak Boh čakal, že i onen muž odpovie.
A čakal...
A čakal...
A čakal...
Pretože sa ten muž pozeral na ker, ale nie do srdca, na tehly, ale nie na životy, na more, ale nie do duše, tak si myslel, že Boh ešte nič z toho neurobil.
Nakoniec sa ho opýtal: „Čo si stratil moc?“
A On odpovedal: „Čo to nevidíš?“
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.